Novinky v ponuke
Nakúp ešte za 23,50€a dopravu máš zadarmo
Ešte u nás nemáte účet?
Aj vás už zaujímalo, ako vytvoriť gély na vodnej báze, šampóny či rôzne sprchové prípravky v gélovitej forme? Odpoveďou na tieto produkty sú prírodné gumy. Avšak prírodné gumy v sebe skrývajú oveľa viac než možnosť vytvoriť z vody gél. Pozrime sa bližšie na vlastnosti jednotlivých prírodných gúm a ich porovnanie.
Prírodné gumy obvykle predstavujú látky na báze sacharidov, ktoré vo vodnom prostredí napučiavajú, pretože vytvárajú prepletené siete, a tým pádom zvyšujú viskozitu finálneho výrobku. Na čo všetko sa vám tak môžu prírodné gumy hodiť? V prvom rade prírodné gumy slúžia na tvorbu gélov na vodnej báze. Čiže sa prírodné gumy pridajú do vody, prípadne hydrolátu či iného vodného roztoku a vedia ho pretransformovať na gél. Samozrejme, sú tu určité obmedzenia, napríklad niektoré gumy sa rozpúšťajú až po zahriatí, či sú nestále v určitých hodnotách pH, prípadne nemusia vytvárať gély vôbec a majú iné uplatnenie.Ďalšou vlastnosťou prírodných gúm je schopnosť zlepšiť stabilitu emulzií, prípadne dodať emulziám jedinečnú gélovitú konzistenciu. Práve na kombinácii emulzie (čiže spojenia vody a olejov emulgátorom)v spojení s prírodnou gumou sú založené telové jogurty. Prírodné gumy majú aj ošetrujúce vlastnosti. Niektoré prírodné gumy sú schopné zlepšovať stav vlasov a používajú sa aj ako aktívne látky. Okrem toho prírodné gumy ovplyvňujú aj textúru výrobkov či ich pocit na pokožke. Prírodné gumy môžu byť získané z rastlinného materiálu či rias, niektoré gumy sa pripravujú aj biotechnologicky, ich producentmi sú rôzne mikroorganizmy.
Pre porovnanie gélotvorných vlastností vybraných prírodných gúm sme pripravili roztoky týchto gúms obsahom 1 % prírodnej gumy, 2,5 % glycerínu, 1 % konzervant Euxyl PE 9010 a 95,5 % destilovanej vody. Všetky roztoky/gély boli pripravené rovnakým spôsobom, a to tak, že sa prášková prírodná guma zmiešalas glycerínom na viskóznu kašu, následne sa do tejto zmesi za stáleho miešania zapracovala destilovaná voda a po vytvorení gélu sa pridal konzervant. Výnimkou bol iba karagénan, ktorého vodný roztok je nutné zahriať, aby došlo k rozpusteniu a následne vytvoreniu gélu po schladnutí zmesi. V tomto prípade bol konzervant pridaný po ochladnutí na izbovú teplotu.
Xantánová guma je skvelou prírodnou gumou pre začiatočníkov, nakoľko je schopná účinne vytvoriť gélv studenej či horúcej vode, je stabilná v širokom rozsahu pH. Pokiaľ sa vám výrobok s použitím xantánovej gumy nevydarí, pravdepodobne chyba nebude v xantánovej gume, ale zastúpení iných surovín či procedúre, pretože xantánová guma zvláda široký rozsah podmienok, vrátane intenzívneho mixovania, čím vytvára veľmi stabilné emulzie. Xantánová guma sa dobre kombinuje s galaktomanánmi, ako konjacovým práškom, kombinácia týchto dvoch látok spôsobí výrazný nárast viskozity.Táto prírodná guma sa získava biotechnologicky, produkuje ju Xanthomonas campestris. Nevýhodou xantánovej gumy je, že výrobky s ňou sa môžu ťažšie rozotierať a na pokožke zanecháva mierne lepkavý pocit. Xantánová guma obsahuje skupiny so záporným nábojom, čiže sa radí medzi aniónové gumy, preto sa takéto záporne nabité gumy obvykle nedobre kombinujú s kladne nabitými látkami, ktorými sú napríklad katiónové tenzidy často používané vo vlasovej kozmetike. Na druhú stranu aniónové gumy dobre tvoria gély vo vodnom prostredí pre použite v šampónoch, sprchových géloch, čistiacich géloch na pleťa podobne. Xantánová guma je tak dobre kombinovateľná s amfotérnymi, neiónovými či aniónovými ingredienciami.
Xantánová guma vytvorila pomerne hustý gél pri koncentrácií 1 %. Gél nebol číry a priehľadný, naopak bol mliečnej farby, nepriezračný. Jeho štruktúra nebola najjemnejšia (v porovnaní s guarovou gumou), napriek tomu to neovplyvnilo rozotieranie gélu na pokožku, gél sa rovnomerne rozotrel, preto pre výrobu domácej kozmetiky ide skôr o vzhľadovú vadu, ktorá však nevadí funkčnosti. Avšak úplné rozotretie gélu so xantánovou gumou na pokožke do stratena trvá o niečo dlhšie než pri guarovej gume a na pokožke je cítiť mierne lepkavý pocit do úplného vstrebania. Xantánová guma má tú výhodu, že vytvára stabilné gély aj v širšom rozsahu pH, vrátane kyslého prostredia, preto je vhodná na zahustenie šampónov a iných výrobkov s obsahom glukozidov, ktoré majú alkalické pH a je ich nutné neutralizovať na fyziologické pH pokožky (4,5-5,5).Xantánová guma je preto vhodná pre začiatočníkov, už v malých dávkach (1 %) vytvára pomerne husté gély, preto, ak chcete šampóny či sprchové gély, ktoré ľahko tečú z fľaštičky, použite nižšie dávky.
Guarová guma je zahusťovadlo získavané zo semien Cyamopsis tetragonolobus. Guarová guma ľahko hydratuje v studenom aj horúcom prostredí a vytvára pomerne husté gély. Guarová guma sa radí medzi neiónové gumy, a tak je kombinovateľná s inými surovinami bez ohľadu na ich náboj. Existuje však aj katiónová guarová guma, ktorá má však iné vlastnosti, preto sa tieto dve látky nedajú za seba vždy zameniť.
Ďalšia guma, ktorá dobre zahusťuje vodné roztoky je guarová guma. Podobne ako xantánová guma ani guarová guma nevytvára priehľadné roztoky, naopak mierne kalné zmesi. Avšak výhoda oproti xantánovej gume je, že výsledne gély majú veľmi hladkú, príjemnú textúru, ktorá nielen na dotyk , ale aj na vzhľad pôsobí veľmi dobre. Nevýhodou je o niečo nižšia stabilita oproti xantánovej gume, takisto guarová guma vytvára pri koncentrácii 1 % gély o nižšej viskozite, tj. tekutejšie gély, preto na získanie gélovitejšej konzistencie budete potrebovať o niečo vyššiu dávku ako pri xantánovej gume.
Arabská guma sa získava extrakciou zo stromu Acacia senegal a možno ju nájsť aj pod označením acacia guma. Táto guma nie je príliš známa silnými gélotvornými vlastnosťami, nevytvára husté gély, avšak je schopná stabilizovať emulzie nakoľko interaguje s lipidmi. Okrem toho na pokožke vytvára jemný pocit,a tak zlepšuje textúru výrobkov. Táto guma niekedy nachádza uplatnenie v dekoratívnej kozmetike, pretože zlepšuje adhéziu farbív na pokožku.V prípade, že pracujete s arabskou gumou a máte problém s jej úplným rozpustením v studenej vode, môžete zmes zahriať na 70 °C, kým sa arabská guma úplne nehydratuje. Po ochladnutí môže dôjsť k zmene viskozity. Obvykle sa výraznejšie zvýšenie viskozity dosahuje pri použití tejto gumy v koncentrácii aspoň40 %. Jedná sa o aniónovú gumu, ktorá nie je dobre kombinovateľná s látkami s čisto kladným nábojom. Vďaka spomínanej schopnosti interakcie s lipidmi, arabská guma uľahčuje spojenie olejov s vodou bez zvýšenia viskozity. To je obzvlášť vhodné, ak chcete imkorporovať malé množstvo olejov do vodného roztoku, napríklad spojenie esenciálnych olejov s vodnými roztokmi pri zachovaní nízkej viskozity, napríklad v toneroch a sprejoch. Skúste využiť pomer arabskej gumy k olejom 3:1, prípadne 4:1.
Arabská guma bola jedinou gumou v našom teste, ktorá nezahustila pripravený vodný roztok.Tým pádom arabská guma nie je vhodná na zahusťovanie výrobkov či vytváranie gélov pri samostatnom použití. Arabskú gumu sa tak oplatí použiť v kombinácií s inými prírodnými gumami pre vytvorenie gélua zahustenie výrobku. Pri teste arabskej gumy bola získaná číra tekutina, preto arabská guma roztoky nezakaľuje, naopak poskytuje priehľadné roztoky.
Medzi aniónové gumy získané z rias sa radí karagénan. Karagénan sa konkrétne získava z červenej morskej riasy Chondrus crispus a je široko používanou ingredienciou nielen v kozmetike, ale hlavne v potravinárstve. Jedná sa o dobré zahusťovadlo a čiastočne aj emulgátor, a tak zlepšuje spojenie olejovýcha vodných surovín.Karagénan pomáha zahustiť výrobky, vytvoriť husté, viskózne emulzie. Okrem toho zlepšuje hydratáciu pokožky, nakoľko v nej pomáha udržať viac vody.
Karagénan predstavuje rastlinnú alternatívu živočíšnej želatiny, a tomu zodpovedajú aj jeho vlastnosti. Karagénan je pred zahustením nutné najskôr zahriať, a to na vodnom kúpeli do rozpustenia, ktoré sa dosiahne pri zhruba 70 °C. Po rozpustení je nutné nechať zmes vychladnúť. Až po úplnom vychladnutí dôjde k stuženiu, preto niekedy musíte počkať aj niekoľko hodín v závislosti od teploty miesta, kde zmes chladne, aby ste získali pevnú hmotu.Výhodou karegénanu je, že intenzívne zahusťuje už pri nízkej koncentrácii. Pri množstve 1 % sa po vychladnutí získalo tuhé želé, podobné želatine na zákuskoch. Preto pre zahustenie výrobkov je vhodnejšie použiť nižšiu koncentráciu, nakoľko pevnosť tohto želé bola príliš vysoká na to, aby sa akýkoľvek výrobok mohol liať. Pri koncentrácii 0,3 % už bolo možné miešať zmes pomocou tyčinky. Nevýhodou však bolo, že pri miešaní sa pevný podiel želé mierne rozdrobil na menšie časti, a tak sme nezískali jednoliaty gél, ale naopak zmes hrudiek želé, ktoré nielenže nevyzerajú na pohľad dobre, ale tiež sa s nimi najlepšie nepracuje.Celkovo má karagénan výhody v tom, že poskytuje pomerne číre a priehľadné roztoky, nevýhoda spočívav nutnosti zahriať zmes, aby sa karagénan rozpustil, čo pridáva ďalší krok výroby navyše. Zároveň sa nezískal jednoliaty gél, ale zmes hrudiek, preto buď použite veľmi nízke koncentrácie okolo 0,1 % alebo karagénan skombinujte s inou prírodnou gumou pre dosiahnutie lepších vlastností.
Pri výrobe šampónov či sprchový gélov občas mnoho z nás siahne po rôznych farbivách, pričom najčastejšie sa jedná o mica prášky. Mica prášky sú nielen trblietavé, ale zároveň sú dostupné v širokej palete farieb pre ozvláštnenie vášho výrobku. Chcete si aj vy pripraviť paletu pestrofarebných výrobkov? Určite potom nechcete, aby po čase vami vybraný mica prášok klesol na dno výrobku. Aj preto sme sa pozreli na test sedimentácie mica prášku v nami pripravených géloch a roztokoch prírodných gúm.Postupovali sme obdobne, ako pri predchádzajúcom teste. Boli pripravené 1 % roztoky prírodných gúms výnimkou karagénanu, ktorý bol použitý v koncentrácii 0,3 %, nakoľko pri 1 % poskytuje príliš tuhé želé,do ktorého by nebolo možné zaimkorporovať mica prášok. Takisto bol 0,3 % roztok karagénanu zahriaty pre rozpustenie tohto zahusťovadla.Následne bolo do roztoku pridané 0,5 % zeleného mica prášku a pre rovnomerné rozptýlenie v zmesi bol použitý penič mlieka. Pre uľahčenie rozptýlenie mica prášku možno toto farbivo pridať už do zmesi glycerínu a prírodnej gumy a až tak pridať vodu.10 g tejto zmesi sme preliali do skúmaviek a nechali vo zvislej polohe odstáť 72 hodín, aby sme pozorovali prípadné usadenie mica prášku na dno. Výsledky sa vzťahujú na príslušné percento použitej prírodnej gumy (1 %, resp. 0,3 % pri karagénane), a tak pri použití nižšej koncentrácie prírodnej gumy sa nemusí dosiahnuť rovnaký výsledok (gél nemusí byť dostatočne viskózny a mica prášok bude sedimentovať na dno). Aké boli naše zistenia? Čítajte nižšie!
Pri použití xantánovej gumy boli dosiahnuté celkom dobré výsledky v kombinácii s mica práškom. Mica prášok nesadal na dno, mierna sedimentácia po 72 hodinách bola pozorovaná iba v hornej časti stĺpca gélu, avšak ak by mica prášok bol súčasťou kozmetického výrobku, tento jav by nemal byť veľkým problémom, nakoľko pri manipulácií s výrobkom dôjde aj k občasnému premiešaniu.Celkovo mica prášok nesadal na dno, preto je možné dobre kombinovať xantánovú gumu s mica práškami pre dosiahnutie zafarbených výrobkov.
Ďalšou dobre kombinovateľnou gumou s mica práškami je guarová guma. Mica prášok opäť nesadal na dno, jemná sedimentácia na vrchu stĺpca gélu bude zanedbateľná pri používaní výrobku, nakoľko manipuláciou s výrobkom dôjde aj k miernemu premiešaniu. Mica prášok bol rozptýlený veľmi rovnomerne, v tomto ohľade sa guarová guma ukázala ako najlepšie gélotvorné činidlo pre zaimkorporovanie mica prášku. Gél bol rovnomerne zafarbený, celkovo sa javil ešte o niečo homogénejší než u xantánovej gumy.
Nakoľko arabská guma vôbec nezahustila pripravený roztok, tým pádom podľa našich očakávaní nedošlo ani k rovnomernému rozptýleniu mica prášku a mica prášok tak sedimentoval na dno.
Pri použití mica prášku s gélom karagénanu bolo pozorované určité rozptýlenie farbiva, nakoľko však roztok obsahoval väčšie kúsky karagénanu, zmes nebola jednoliata a homogénna, a tak aj mica prášok nebol tak rovnomerne rozptýlený, ako v prípade gélu xantánovej a guarovej gumy. Rovnako bola pozorovaná výraznejšia sedimentácia v hornej časti gélu.Nakoľko karagénan v našom prípade (0,3 % karagénanu v roztoku) nevytvoril úplne homogénny gél ani po premiešaní mixérom/peničom mlieka, nebolo možné, aby aj mica prášok bol dokonale a rovnomerne rozptýlený.
Veríme, že naše porovnanie rírodných gúm pomohlo rozšíriť obzory a prinieslo viac poznatkov.Objasnil vám náš príspevok niektoré otázky ohľadom tvorby prírodnej kozmetiky vo forme gélu?Ak máte nejaké vlastné skúsenosti a poznatky, ktoré by priniesli ďalšie nové informácie k tejto tému, neváhajte a napíšte nám na marketing@handymade.skVrúcne ďakujeme Ivane Jačalovej za obsiahli príspevok.
Kým sa znovu uvidíme pri ďalšom článku či návode, neprestávajte tvoriť prírodnú kozmetiku.
Do zmydelnenia, priatelia.